(ne)osobný vzťah
Vzťahy. Tak potrebné a zároveň komplikované. S nimi súvisí aj naša komunikácia. Ako komunikuješ s ľuďmi, také máš s nimi vzťahy. Platí to aj opačne – aké máš vzťahy, tak aj komunikuješ s ľuďmi. Ako príklad by som uviedol našu nedávnu skúsenosť z prostredia zdravotníctva. S našim malým Adamkom sme boli na pohotovosti, kvôli horúčke. Doktor ho síce dôkladne pozrel, ale jeho prístup bol na spôsob „ako by náš malý bol iba biologický materiál“. Neskôr sme šli aj k našej obvodnej lekárke. To už bolo iné. Bola milá, vľúdna, cítili sme sa príjemne. Možno bola milá aj pre to, že náš Áďo je jej pacient. Chcem tým povedať len toľko, že viac-menej tá istá návšteva, ale jedna podstatne odlišná od tej druhej. V čom? V osobnom prístupe.
Podobne to môže byť aj v iných súvislostiach, napr. vzťah s Bohom. Už si niekedy počul o tom, že môžeš mať osobný vzťah s Bohom? Čo to je? Skúsim to vysvetliť na jednom pomocnom príbehu. Raz sa pred Boha dostali farár, misionár a babička. Najskôr prišiel farár. Boh sa ho spýtal: „Poznáš Boha?“ Farár na to: „Jasné, veď som každú nedeľu o ňom kázal, veľa ľudí som pokrstil, sviatosti som vysluhoval, akoby som ja nepoznal Boha?!“ Potom pristúpil aj misionár. A znova zaznela tá istá otázka: „Poznáš Boha?“ A tak začal vravieť, kde všade bol na misiách, koľko ľudí sa skrze neho stalo kresťanmi, koľko cirkevných zborov založil... Boh na to prikývol ako prejav uznania, ale ešte chcel počuť tú staršiu pani, ktorá postávala kdesi vzadu. Spýtal sa jej tú istú otázku: „Poznáš Boha?“ Babička sa na chvíľu zamyslela, nemala toľko rečí ako tí dvaja pred ňou, iba odvetila: „Áno, Bože, poznám ťa.“
Priatelia, asi takto nejako vyzerá osobný vzťah s Bohom. Nemyslím si, že by babička nebola aktívna kresťanka, ale spoznala, že to všetko začína niekde inde. Akokoľvek, najlepší vzťah s Bohom mal Ježiš. Boha nazýval Otcom a aj nás učí, aby sme ho v modlitbe oslovovali „Otec“. Ježiš opisuje svoj osobný vzťah s Bohom takto: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. (Ján 5,19-20) To je osobný vzťah.
Boh nie je vec, stroj, ani energia, ani len nejaký myšlienkový systém. Boh je živá osoba, dokonalá, božská, nad naše schopnosti a možnosti. A my sme stvorení tiež ako živé bytosti, osoby – na jeho obraz, hoci pošpinený hriechom a odcudzení Bohu. Sme tu na to, aby sme mali vzťah s Bohom, ktorý každý deň o nás bojuje... možno si to ani neuvedomuješ.
Potrebuješ Boha. Bez Neho je človek stratený. A možno si povieš: „No a čo?“ V poriadku, ale skôr či neskôr sa obzrieš za svojím životom, postavíš sa pred Boha. Bude sa ťa pýtať podobne ako v tom príbehu: „Poznáš ma? Ako si žil? Počul si, keď som ti klopal na srdce?“ Neskôr už môže byť neskoro. Dnes môže byť ten správny deň, aby si povedal v modlitbe práve to, čo máš na srdci. Zober si Bibliu a začni ju čítať s otvoreným srdcom, keď aj s niekým veriacim. Uvidíš, že Boh je osobný a záleží mu na tvojom živote.
Druhý rozmer vzťahov sú ľudia okolo nás. Tvoj vzťah s Bohom súvisí aj so vzťahom s ľuďmi. Ony sú tiež živé bytosti. Nie sú božské, dokonalé, nie sú ani vševediace a ani stvorené na tvoj obraz. No, napriek tomu nás Božie slovo poúča a vyzýva: Kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. (1.Jánov 4,20b - 21)