pritiahnutý Bohom
Každý z nás vie, že gravitačná sila funguje. Neraz sme sa o tom presvedčili, keď nám niečo spadlo na zem. Samozrejme, gravitačná sila je vlastne zemská príťažlivosť. A vôbec to nesúvisí s tehotenstvom. To iba na margo TV relácie „Aj múdry schybí“. Existuje aj úplne iná príťažlivosť – volá sa Božia príťažlivosť. Ježiš hovorí: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Ján 6,44) Ako tomu rozumieť? Tak že si krátko povieme celý príbeh. Je to príbeh o tom, ako Ježiš kázal Božie slovo na jednom kopci. Počúvalo ho niekoľko tisíc ľudí. Keď už bolo veľa hodín, nechcel, aby odišli domov hladní. No, k dispozícii bolo len 5 chlebov a 2 rybičky. No, aj toto málo stačilo na to, aby sa všetci nasýtili. Vyše 5 tisíc ľudí. A ešte aj zostali zvyšky – 12 plných košov. Príbeh pokračoval vo veľkolepom štýle – Ježiš sa stal ľudovým hrdinom, ktorého chceli korunovať. Chceli sa ho zmocniť, aby ho učinili kráľom. Lenže, Ježiš pred nimi utiekol. Príbeh pokračuje ďalej. „Kam mohol utiecť?“ – pýtali sa ľudia. Všade ho hľadali, skúmali každý kút. Dokonca sa preplavili na druhú stranu Tiberiadskeho jazera až ho napokon našli. Úžasní hľadači Ježiša. Toľko sa nahľadali. Avšak, Ježiš im na rovinu vraví: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“ (Ján 6,26) Keď si to povieme ešte viac na rovinu, tak im vlastne vraví: „Vy nehľadáte mňa (Ježiša), hľadáte iba chlieb.“ Nepritiahol ich Boh, ale chlieb, ktorý dáva Boh. To je veľký rozdiel. Je to ako keby ku vám príde návšteva, ktorá hltá chlebíčky rad radom aj so servítkami a pritom si ešte strčí do obedára 20 zákuskov. No, celé zle. Ony neprišli za vami, ale za vašou chladničkou. Možno by prišli, aj kebyže nie ste doma. Veď chladnička je tam stále. A práve pre to Ježiš vraví: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Ján 6,44) Ľudia v tom príbehu stáli možno pol metra, možno viac od Ježiša, ale aj tak neboli pri ňom. Hľadali ho, aj ho našli, ale boli od neho ďaleko. Vzdialenosť k Bohu sa, totiž, meria srdcom, nie metrom. A ako to súvisí so mnou? Vyrastal som v kresťanskej rodine. Rodičia ma viedli ku všetkým dobrým veciam. Chodili sme do cirkvi. Priznám sa, že som nerád chodil na besiedku, lebo tie decká boli iné, resp. ja som bol z inej planéty. No, časom som rád obsluhoval meotar. Premietal som na stenu pesničky, aby ľudia mohli spievať. A páčilo sa mi, ako Johny hrával na gitare, ten jeho štýl, pohoda a sranda. A tak som začal hrávať na bicie. Myslím, že zo začiatku som viac trieskal ako hrával. No, teraz to už je jedno. Pointa je v tom, že všetko to bolo fajn, ale k Bohu ma priťahoval iba chlieb. V mojom prípade tým chlebom bol meotar, bicie, dobrá spoločnosť a veci okolo toho. Až jedného dňa, keď som mal 16 rokov, som si uvedomil, že Boh je viac než čokoľvek, že nemám ísť iba za chlebom, ale priamo za Bohom. A tak som sa vo svojej izbe modlil. Prosil som ho, nech očistí moje srdce a nech ma posilní. Vravel som mu, že chcem ísť v živote jeho cestou. Vtedy sa stal Ježiš pre mňa tým skutočným chlebom. Bol som pritiahnutý Bohom. A táto Božia príťažlivosť ešte stále funguje, v dobrých aj v zlých časoch. A môže fungovať aj v tvojom živote.